Vitajte!

Toto bude krátke, ale o to viac úprimné. Verte mi.

Čiarky a chyby ja už neriešim vo svojom živote, aby ste vedeli.

(3. apríl 2019, 15:28)

Myslím, že to bolo v druhom filme Sex v meste. Že Carrie nevedela písať svoje články v byte, v ktorom bývala s Božským. Proste nešlo jej. Tak sa pobrala a šla písať do svojho kultového dievockého bytu, v ktorom bývalo oblečenie, no a v rúre topánky.

Práve som skončila v robote a chcela by som vám čosi pekné napísať. No ale doma na mňa vyskakuje svadobný duch, tak som sa rozhodla, pre upokojenie mysle, ísť písať do bytu. Ktorý máme prenajatý s Božským. Mojím Božským. Od včera.

(Spravili sme si vykonštruovanú šregomcezkošicejaksviňa súvislosť s Carrie Bradshaw, už som spokojná teraz.)

No a..

Som z celej tejto situácie tak namäkko, že som si tu prišla posedieť. Ešte tu nemáme nič, tak sa tu nedá nič barz robiť. Sedím za kuchynským stolom a píšem na návod od prietokového ohrievača, lebo iný papier tu nie je. Aj by som si zaliala čaj, ale nemám tu pohár. Tak si dám aspoň žuvačku, ktorú som našla v kabelke. A spracovávam.

To všetko, čo sa stalo, za pár mesiacov, týždňov, to, ako sa život mení.

V priestore, v ktorom sa práve nachádzam, nemáme nič, ale momentálne je tu všetko. Všetko, po čom som túžila, za čo som sa modlila, v čo som dúfala, sa zhmotnilo do pár metrov štvorcových, ktoré niečo znamenajú. Znamenajú nás dvoch, znamenajú mňa, znamenajú jeho. Znamenajú, že sa oplatí. To všetko zlé, sa oplatí. Lebo aj dobré, veľmi dobré veci prichádzajú a život je niekedy veľmi pekný. A keď je miestami ťažší, neskôr sa vie odvďačiť, vie sa revanžovať, vie odľahčiť situáciu, vie príjemne prekvapiť.

Viete, taký pekný byt sme nehľadali. My sme vlastne ešte vôbec nehľadali, jednoducho nám padol do cesty. Alebo skôr – vybil nám oči, aby som bola presná. Krásou aj cenou kričal na nás, že poďte, poďte, patríme k sebe!

Kto nehľadá, nájde. To by sa mi k tomu asi hodilo pre tentokrát.

Viete, najlepšie veci som si vždy kúpila vtedy, keď som ich nehľadala. Aj tých najlepších ľudí som stretla vtedy, keď som ich nehľadala, dokonca odmietala.

Nesilme, neplašme sa, nerezignujme. Lebo nedocielime. Všetko príde v pravý čas, v taký, keď si myslíme, že to je ten najnevhodnejší možný termín, na pravý čas. Tak vtedy, bude ten správny.

Píšem vám naplnená vďačnosťou, že aby sme čakali, na tie naše správne časy.

Už musím ísť domov z tohto prázdneho, plného bytu. Lebo ešte neprišiel náš čas.

Ale príde. O chvíľu.

Zamykám.

(Fotku naozajstnú pridám, jak všetko doladím. Poznáte ma. Ja som nenormálna. Ale človek, ktorý urobil túto fotku, sa volá Lasse Moller. A robí pekné fotky.)

Majte ružovší čas.

.m