O CHLAPCOVI, KTORÝ POUKLADAL NA PRAH MOJICH DVERÍ MAGNÓLIE.

Cítim  neskutočné požehnanie, že sa na tomto svete pohybuje muž, ktorý zmenil moje srdce. Viete, zmeniť srdce sa dá všelijako. Dá sa zlomiť. Dá sa poškriabať. Dá sa nafúknuť a potom prasknúť ako bublina. Dá sa popáliť. Dá sa zmraziť. Nejedno srdce má také zmeny za sebou, no to nie je práve tá kategória, ktorú mám na mysli. Tento muž veľmi tvrdo pracoval na tom, aby jeho zmena mala na moje srdce blahodárny vplyv, aj keď, aby som bola do hlbín duše úprimná, stretnutie tej mojej s jeho vyzeralo zo začiatku všelijako.

Medzi nami bol čas, ktorý by som diplomaticky nazvala intenzívnym a bol čas, ktorý by som diplomaticky nazvala apatickým, ale dnes viem, že tak ako všetko v živote, aj my dvaja sme potrebovali všetky druhy časov, období a stretov, vďaka ktorým sme sa nastavili na rovnakú vlnu a dnes tvorili moju najobľúbenejšiu dvojicu.

Ale späť k tomu srdcu…

            Michal je muž činu. A preto, keď už bol naozaj rozhodnutý a presvedčený, že chce, aby som práve ja kráčala po jeho boku (vždy približne meter za ním, a to pritom rýchlo kráčam, hej), nezastal na tomto bode, nevyložil si nohy na stôl nášho spoločného života a neprepol sa na oddychový režim – však to nejako bude fungovať napojením na zdroj prvotnej zaľúbenosti.

 Michal zobral moje srdce, prečítal ho od začiatku do konca, vymazal, čo bolo potrebné vymazať, vylovil, čo bolo potrebné vyloviť a premenil to v niečo, čo dnes už nebolí, ale tvorí výzdobu peknej stavby, ktorá je ešte stále v základoch. Michal totiž stavia náš spoločný svet. Vôbec nie dokonalo, vôbec nie bezchybne či bez nedostatkov, ale vytrvalo, húževnato a moje srdce berie ako jeho osobný projekt.

 Som presvedčená, že ani dnes si poriadne neuvedomuje, ako veľmi dal ten malý zhluk emócií dokopy. Som presvedčená, že ani po dlhšom čase netuší, ako veľmi som potrebovala presne a konkrétne jeho na to, aby som uverila všetkému o motýľoch v bruchu, o tom, aké je to zavrieť za chlapom dvere a zošuchnúť sa po nich na zem alebo potichu za nimi skákať a výskať od radosti. Som presvedčená, že napriek tomu, že mu búrim žlč svojím neustálym frflaním a nespokojnosťou nad sebou samou, si ani dnes nevie celkom dobre predstaviť, ako veľmi mi už poliečil moje sebavedomie, ako veľmi ľúbená a cenená sa pri ňom cítim, a občas už aj krásna. Niežeby mi to málo dával najavo, žiaľ,  akosi som vždy patrila medzi dievčatá, ktoré majú s kladným ohodnotením vlastnej krásy problém.  Aby ste vedeli, nikomu sa nepodarilo urobiť taký pokrok v mojom myslení, ako jemu.

 Som úplne presvedčená, že momentálne týmto riadkom ani neverí, ale to pre mňa nie je podstatné, lebo toto je realita mojich vlastných pocitov. Niekedy len tak prišiel a pozastavil príval mojich sĺz tým, že povedal dokonalo po americky „Ryan Reynolds“. Niekedy zase citlivo vyhodnotil, že je potrebné prestať robiť čo robí,  sadnúť si oproti mne, doniesť toaletný papier a vydržať môj záchvat plaču. Niekedy poukladal na prah mojich dverí magnólie. Viete, Michal nie je prešpekulovaný, on myslí veľmi čisto a efektívne a nezaoberá sa blbosťami. Príde, spraví, vyrieši, nezaťažuje seba ani mňa zbytočnosťami a hlavne sa nevŕta v negatívnych myšlienkach. Pri najhoršom povie: „Bejby, neboj sa. Všetko zvládneme, krok po kroku.‟ A viete čo, zatiaľ sme vždy zvládli.  Pomedzi to si vyspevuje Bruna Marsa, alebo Bolí ma veľmi duša. Taký je môj Michal.

 Je pravdou, že muži môjho života boli skutočne dobrí muži a, vďaka Bohu, všetci sú krásne bytosti, ktoré mi nikdy zámerne neublížili, možno by som skôr povedala, že som si na platforme niektorých vzťahov ubližovala sama svojou nevyspelosťou a nepripravenosťou. Dnes som vďačná, že som zažila všetko pekné aj nepekné, aby som bola pripravená na jedného všadebolvšetkovidel východniara, ktorý prišiel jak veľká voda a začal ma ľúbiť tak, ako len vedel…a moje srdce si vydýchlo, lebo našlo to, za čo sa celý život modlilo.

   Paradoxne, napriek mojej romantickej duši som strašný realista a viem, že veľa vecí sa v tomto krásnom svete kazí, a  tiež viem, že veľa naoko pevných vzťahov stroskotalo, lebo to v skutočnosti boli len sladkasté gýčovo pôsobiace bláznovstvá postavené na krehkých pilieroch. A myslím, že dva roky je málo na to, aby som vedela, ako toto skončí a kde budeme o päť či pätnásť rokov. Ale tieto riadky sú o tom, ako jeden muž naučil jednu časť srdca znova dýchať.

Zhlboka a nebojácne.

A o mojej veľkej viere, že Boh vie, čo robí. A vždy vedel. A vždy bude.

Maj ružovší deň!

.m

Za tieto vzácne fotografie, (ktoré sme fotili hodinu pred našou poslednou vysokoškolskou skúškou 😊) vďačím one & only Maii Rufus .

 Moja veľká vďaka tiež patrí najľúbeznejšej kaviarni v Nitre, ktorá má v strede, že normálne strom ! – Coffee Tree Friends. 🖤

2 thoughts on “O CHLAPCOVI, KTORÝ POUKLADAL NA PRAH MOJICH DVERÍ MAGNÓLIE.

  1. Vždy som si myslel, že len my – muži – máme svoje femme fatale, osudové ženy. Dnes si ma však vyviedla z omylu a Michal je jednoznačne (tvoj) osudový muž – homme fatale… Inšpirujúce.

    PS: Fakt som si až dodnes myslel, že na osudového muža neexistuje zaužívaný výraz, ale google ma rýchlo vyviedol z omylu 🙂

    Liked by 1 person

    1. To som teda nevedela ani ja Pichi! Vidíš, treba o vás viac rozprávať, bude aj viac známych výrazov! Lebo ste vzácni, osudoví či neosudoví. ☺️🖤

      Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s