Je to už dlho, čo som sa ti naposledy ozvala. Nie že by som mala toho veľa na práci, ale v hlave a v ❤ mi toho behá fakt dosť! A pravdu ti poviem, aj piecť som piekla akosi menej. Resp. z môjho pohľadu nič hodné toho, aby som sa s tebou o to podelila. Za ten čas, čo sme sa naposledy čítali, som spravila pár zásadných životných rozhodnutí, uvarila nejaké nové jedlá, menej som plakala, rozpísala niekoľko doteraz nedokončených článkov na blog, trávila intenzívny čas so svojimi priateľmi, budovala si manželstvo, zavolala svojej 350 km vzdialenej mamke na deň matiek, lebo som bola vychovaná kráľovnou, pár kamarátom zablahoželala k narodeninám, zúčastnila sa niekoľkých dobrých, veľmi dobrých konferencií, spoznala a počula tam obdarovaných ľudí a prijala ich prežité múdrosti. A bolo to veľmi fajn  Naozaj sa chcem s tebou o jeden príbeh* (pozor, hviezdička!) z konferencie podeliť. Asi keď si to začneš čítať, tak si povieš, ta to čo, veď to je dosť trápny príbeh. Aj ja som si to povedala, že jooj, tetuš, si mohla aj dačo lepšie vymyslieť, ale skús popremýšľať. Môže byť aj celkom desivý, keď zistíš, kde sedíš!

Istý muž cestoval vlakom, v ktorom bolo veľa ľudí. Jeho pozornosť upútal muž, ktorý sedel pri okne. Vždy, keď vlak zastavil, správal sa veľmi divne. Otvoril okno, pozrel sa z neho a znervóznel. Keď sa vlak pohol, muž si sadol na svoje miesto a všetko bolo opäť v poriadku. Keď vlak po chvíli opäť zastal, muž otvoril okno, pokrútil hlavou a nervózne sa pozeral po okolí. Keď sa vlak opäť pohol, znova si sadol pokojne na svoje miesto. Keď sa táto zvláštna situácia znova zopakovala a muž si od nervozity začal trhať vlasy, pristúpil k nemu prvý muž, ktorý ho od začiatku pozoroval a spýtal sa, či mu môže nejako pomôcť. Nervózny muž odpovedal: „Zakaždým, keď vlak zastaví, zisťujem, že ide opačným smerom, ako chcem ja. Pozerám sa cez okno a vidím stanice, kam vôbec nechcem ísť.“ „To sa dá jednoducho zmeniť,“ odpovedá jeho pozorovateľ. „Keď tento vlak najbližšie zastane, vystúpite a presadnete si do vlaku, ktorý ide smerom, kam chcete ísť.“ Nervózny muž odpovedá: „To nie je také jednoduché. Po prvé, ešte som nevidel iný vlak. Po druhé, mám kúpený lístok do tohto vlaku. A po tretie, v tomto vlaku môžem sedieť, pretože tu mám miestenku.“

Niekedy je náš život ako cesta vlakom. Keď prídu ťažkosti, upadáme a rozmýšľame, kam náš život smeruje. Ale keď náš život beží pokojne, neuvedomujeme si, kam smerujeme. Až keď nás na chvíľu okolnosti prinútia zastaviť sa, rovnako ako zastavuje vlak, až vtedy sa zamyslíme nad smerovaním nášho života. Som vôbec v správnom vlaku, ktorý ma dovezie do správneho cieľa, kam chcem ísť? Alebo som prišiel vo svojom živote na cestu, kam som vôbec nechcel byť? Často ostávame sedieť v nesprávnom vlaku aj keď vieme, že nás nedovezie do správneho cieľa. Pretože sme pohodlní ako človek v príbehu. Až v krízach nášho života začneme premýšľať. A keď krízy pominú, náš život sa vráti do starých koľají bez toho, aby sme urobili zásadnú zmenu.

– Elke Werner –

To je všetko, čo som ti chcela povedať. Ešte trošku k tomu nájdeš pri avizovanej hviezdičke celkom na konci tohto článku. A túto fotku inak fotil Samo na jeho ceste k moru vlakom. Sa mi zdá, že sa mi páči  A zletnieva mi náladu.

Tento článok nie je ani jedným z tých rozpísaných. Jednoducho som dnes bola v Lidli a kúpila pol kila jahôd za 0,99€. Ale vieš, jahody z obchodu nikdy nechutia tak ako z babkinej záhrady. Tých je mi zase ľúto použiť na koláč. Takže pre mňa jasná voľba, z jahôd z Lidla bude dačo fajne (pôvodne tiež podľa receptu z Lidl cukrárne, nebudem sa tváriť, že som si ho vymyslela, len som si ho upravila trošku podľa seba).

Predstavujem ti jeden z mojich naozaj obľúbených koláčov – GALETKU. Je veľmi super v tom, že si ju môžeš spraviť z akéhokoľvek ovocia len chceš, je celkom jednoduchý na prípravu, ale trošku sa s ním predsa len pohrať treba. Ale keďže ma to baví, tak mi to nevadí  Má taký neupravený výzor, letný, pinknikový, taký strapatý a priateľský na priateľský večer. Nepotrebuješ k tomu žiaden robot, iba trošku viac misiek a misôčok na ingrediencie. A dnes sa nám bude aj trošku lepšie fungovať pri príprave, lebo som poprosila Sama, aby fotil celý proces prípravy tohto neuhladeného koláčika. Teda, aspoň mne sa tak vždy lepšie skúšajú nové recepty.

Na cesto budeš potrebovať:

250g hladkej špaldovej múky
3 PL trstinového cukru
1 ČL mletej škorice
ak máš rád, tak kôra z ½ citróna, cesto potom pekne vonia
180 g zmäknutého masla
1 rozšľahané vajíčko na konečné potretie koláčika (pozor, vajíčko nepatrí dnu do cesta!)

Na naplnenie zase toto:

3-4 PL lekváru (chuť prispôsob výberu ovocia)
3-4 PL mletého maku
asi 500 g ovocia (ja som tento raz použila jahody)
šťavu z polovice pomaranča
1 kopcovitú PL škrobu (zemiakový alebo kukuričný)
trstinový cukor podľa chuti (zvyčajne 1-3 PL podľa kyslosti ovocia)
škoricu

No a postup je takýto:

Na cesto si v mise zmiešame všetky suché ingrediencie a pridáme k nim maslo izbovej teploty. Vypracujeme (pokojne rukou, je to raz dva, netreba ti robot) mierne lepivé cesto, ktoré zabalíme do potravinovej fólie a necháme zachladiť v chladničke. 20 minút až pol hodinka mu budú stačiť. Toto som kedysi dosť zanedbávala, ale so zachladeným cestom sa po prvé lepšie pracuje, to vieme, ale čo je dôležitejšie, pri pečení sa potom toľko a tak rýchlo neroztečie. Dobre zachladené maslové cesto si v rúre udrží lepší tvar a nerozpľasne sa. Zachladiť prípadne môžeš dať aj už predpripravený koláčik na dobu, kým sa ti rozohreje rúra.

Zatiaľ si očistíme a pokrájame jahody (či jahody spolu s rebarborou, slivky, višne, černice…čokoľvek kyslejšieho charakteru na čo máš práve chuť). Na polky či štvrtiny, je to úplne na tebe. Viem, že iste nie je podstatné ti ukázať, ako krájam jahody ja, ale keď také pekné boli a takú radosť som z nich mala 

Zachladené cesto môže byť aj tak ešte stále trošku lepkavé. Môžeš ho vaľkať na dobre pomúčenej doske, ale do cesta nie je potrebné pridávať ešte toľko múky. Ja rada cesto vaľkám medzi dvoma papiermi na pečenie. Niekdy si papier trošku (naozaj trošku), iba pre istotu posypem múkou. Preklopím cesto, zase máličko pomúčim a prikryjem druhým papierom na pečenie. Potom ho vaľkám tak, že valček nedržím za rúčky, ale rukami vytváram rovnomerný tlak na telo valčeka. Jednoducho sa mi takto vaľká lepšie. Keďže neviem, ako ti to mám písomne vysvetliť, tu je fotka  Ale pokojne to sprav po svojom. Vaľkáme na hrúbku asi 0,5 cm do kruhu s priemerom cca 28-30 cm. Tvarom sa až tak úplne netráp, okraje budeme zahýbať.

Odstránime vrchný papier na pečenie a spodný spolu v cestom prenesieme na plech. Nevadí, ak nám kraje cesta zatiaľ budú vytŕčať z plechu, zahneme ich. Na cesto nanesieme nie v úplne tenulinkej, ale ani vo veľmi hrubej vrstve džem. Ja som použila asi 5 ČL jahodového džemu. Natierame asi tak 4-5 cm od okraja, tie necháme voľné.

Na džem rozsypeme mak, na mak poukladáme jahody. Môžeš ich ukladať pekne do kruhu, jednu vedľa druhej. Ale mne sa na tomto koláčiku páči taká tá jeho “divokosť”, takže ja som ich tam len tak nedbalo porozhadzovala. Vyzerá to dobre aj tak, aj tak. Napríklad slivky rada ukladám do vejárikov. Keď to máme, zasypeme jahody trstinovým cukrom podľa uváženia. Ja som pridala iba 1 PL a posypeme aj troškou škorice.

A teraz prichádza to spomínané zahýbanie okrajov. Ja si pomáham papierom na pečenie. Jednoducho podberiem časť cesta s papierom a ohnem ju na jahody. Papier vrátim bez cesta naspäť. Potom si podberiem druhý kúsok a prehnem cez prvý záhyb a zase cez kúsok jahôd. Takto pokračujem dokonca. Asi bude fotka zase užitočná 

A teraz pridáme koláčiku trošku na šťavnatosti. Použijeme na to šťavu z polovice pomaranča (alebo použi pomarančový džús) a rozmiešame v nej 1 kopcovitú lyžicu škrobu. Túto zmes potom najeleme dovnútra, keďže máme už okraje zahnuté, nevytečie nám.

Okraje koláča natrieme rozšľahaným vajíčkom a ak chceme, posypeme ešte trošičkou cukru. On tak príjemne skaramelizuje. Pečemie v rúre predhriatej na 200 ⁰C 20 minút.

Galetku je dobré pred krájaním nechať celkom vychladnúť, aby šťava vnútri stuhla. Ale my sme to nevydržali a ja ho mám proste aj za cenu trošku rozpadnutého trojuholníčka z koláča rada keď je ešte trošku teplý, taký letnučký.

Naozaj je to jeden z mojich favoritov na letné dni. Ak obľubuješ mak rovnako ako ja tak v kombinácii s ovocím ti určite bude chutiť. Nie je presladený a preplnený ťažkými krémami a chutí krásne letne. Och, keby sme len mali záhradu a slnečník!  Presne sa vidím ako tam sedím s týmto koláčom a ľadovou kávou. A premýšľam, v akom vlaku idem… 

Prajem Ti, nech Ti je medovšie!
V.

* Priala by som ti niektoré prednášky z konferencií aj počuť! Ak máš na to chuť, navštív stránku chcemviac.com a preskúmaj, čo by ťa mohlo zaujať. Vieš, nikdy som sa netajila tým, že som kresťan. A rovno poviem, príbeh o vlaku má pre mňa dôležité dokončenie. Vieš, taký v zmysle, keď ti lístok do „vlaku života” zaplatil Ježiš, ešte aj miestenku ti kúpil, lebo presne vie, ako sa voláš. Takže prestúpiť vôbec nie je náročné a vyhovárať sa tiež veľmi neoplatí. Ale na vypočutie týchto prednášok nemusíš nutne spĺňať tento osobnostný aspekt. Verím, že aj tvojmu životu padnú dobre!