Nikdy som nebola vyslovene optimistický človek. Mám plnú hlavu katastrof, zlyhaní a pádov, ktoré kulminujú v niečo, čo by sa dalo nazvať negatívnym chaosom. Často sa s ním hrám, premieľam ho v hlave a najmä očakávam realizáciu tohto negatívneho klbka v mojom živote. Niekedy sú to obavy z vecí v bezprostrednej blízkosti, inokedy sú to obavy z niečoho, čo v danom okamihu nemá absolútne žiadny súvis s mojím životom. Totálne vykonštruované, ničím nepodložené fantaskalamity, ktoré ma zastihnú cestou v autobuse, v škole, predtým, než zaspím…hocikedy. Ani neviem ako, už mám slzy v očiach a trasiem sa pred niečím, čo s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nepríde. Raz za čas sa toto deje. To je pravda o mne. Medzitým som celkom veselá osobnosť, niekedy aj vtipná, niekedy je ma až príliš.  Milujem sa tešiť zo života, ale ak mám ísť s kožou na trh, pravda je, že práve takto sa prejavuje môj archetyp tieňa, keď nemá dostatočne priškrtené ventily. Strachom a nepriaznivými očakávaniami.

            Píšem to preto, lebo tak šípim, že je nás viac. 🙂 Aj keď sa nepriznáte, lebo to nie je in. Dnes je totiž štýlové pozitívne myslenie, pozitívne statusy, pozitívny prístup, pozitívne citáty k fotkám. Doba pozitívneho myslenia.  Je to krásne a úprimne sa z toho teším. Lenže pre niektorých z nás je pretaviť tento  postoj do každodenného života ťažšie než sa zdá. Preto som sa rozhodla, že si musíme, ľudia, pomôcť. Sarkazmus a strachy nám nevystačia. V dnešnej dobe nás už bez pozitívneho myslenia NIKDE NEZOBERÚ DO ROBOTY. Môj muž to so mnou o päť rokov vzdá, lebo každému raz pretečie pohár trpezlivosti. Aj ten váš to vzdá. Alebo vaša žena. A máme dobrých mužov a dobré ženy, tak si to nepokazme. Na rad prichádza otázka: Ako by sme to mohli zmeniť?

            No, zo mňa asi koučka pozitívneho myslenia nebude (určite), ale myslím si, že je dobré naproti negatívnemu klbku vytvoriť aj klbko pozitívne. Vytvoriť konkurenciu, protivníka, niečo, čo bude v tej negatívnej hlave na našej strane. Mali by sme sa začať viac pozerať na dobré a pekné veci. Inhalovať ich. Dotýkať sa ich. Obklopovať sa nimi. Počúvať ich. Zažívať ich. Zo začiatku možno nasilu myslieť ružovšie.  Natáčať do klbka všetky pekné veci, uchovávať si ich a vytiahnuť ich ako zbraň v pravý čas.

Keď sa vám ako mne hrnú slzy do očí, lebo si myslíte, že nemáte šancu na to, aby ste v tomto svete, keď raz príde čas, vychovali dobré dieťa, ktoré bude mať aj pár dobrých kamarátov. Alebo keď si myslíte, že to, že ste sa v štrnástich rokoch rozhodli pre zlú strednú školu má zlý dopad na celý váš život a je nemožné to zmeniť.  Alebo keď si myslíte, že keď vás pichá v boku, máte rakovinu. To všetko sú vybrané strachy z môjho osobného zásobníka strachov a už teraz vám viem povedať, že v treťom prípade nešlo o rakovinu, ale o stres. A bola som na Veľký Piatok o jedenástej večer na pohotovosti, aby mi povedali, že som vďaka Bohu zdravý človek, ktorý má v živote veľa stresu. Chápete, čo chcem povedať?

   Nutne s tým musíme niečo urobiť. A ja som sa rozhodla, že Ružovšie. bude miesto, kde to pekné budeme môcť spoločne načerpať. Vytvoríme si klbko. Ak by som mala úplne presne definovať moju túžbu, chcela by som, aby malo moje Ružovšie. na nás pozitívny vplyv. Na teba a na mňa.  Aspoň na päť sekúnd. Malý krok pre ľudstvo, veľký krok pre nás dvoch.

Pri založení akéhokoľvek blogu je vraj dôležité mať jasne definovanú predstavu o obsahu.  Viete, ja študujem estetiku, a keď som sa v rámci tohto štúdia niečo naučila, tak to, že škatuľkovanie nie vždy funguje a „krásychaos“ má svoje čaro. Tak teda vitaj v mojom veľmi subjektívnom, z lásky vytvorenom krásychaose! Aby som však bola presná, Ružovšie. nie je výlučne iba môj priestor. Spolu so mnou na ňom bude z času na čas pracovať aj moja sestra od iných rodičov, Vlaska. Ak sa poprechádzaš týmto blogom, v hlavnom menu si môžeš všimnúť kategóriu VRSTVY, ktorá obsahuje podkategóriu RUŽOVŠIE, čo bude prevažne moja realizačná plocha a podkategóriu MEDOVŠIE, čo bude samostatná realizačná plocha Vlasky.  Jednoducho preto, lebo jej vášeň, kreativita a cit pre pečenie a pripravovanie dobrôt s dotykom medu si vlastnú podkategóriu zaslúžia. Už čoskoro sa s jej talentom zoznámiš, zatiaľ však smelo klikni na kolónku O MNE, ktorá sa nachádza vedľa kolónky MEDOVŠIE a zoznám sa s ňou. Neobanuješ. 🙂 Ak chceš bližšie spoznať mňa, pikni na O MNE v hlavnom menu, ak chceš inšpiráciu na pesničku, pikni na plusko dole a ak chceš sledovať naše facebooky,  instagramy či pinteresty, pikni na ikonky tomu prislúchajúce  vpravo dole. (Čím skôr si zvykneš na slovo „piknúť“, tým lepšie.)

            To by bolo na začiatok asi všetko. Neviem, či to bude tvoj štýl a či ťa to bude baviť. Ak nie, nechaj tak a rob si pozitívne klbko niekde inde. 🙂 Ja sa budem intenzívne zaujímať o všetko, čo sa mi zdá pekné a prinášať to sem a Vlas, tá ti to rovno upečie. Tak rôzne. Ako to budeme cítiť.

Veríme, že pekného je čoraz menej. Alebo inak. Veríme, že pekného je stále málo. Hneď to znie lepšie!

PS: ÁNO, uvedomujem si, že je február, a že fotky možno neprislúchajú aktuálnemu ročnému obdobiu. Napriek tomu chcem, aby odštartovali éru tohto blogu, lebo boli ako prvé v histórii pre jeho účely vytvorené, lebo sme pri tejto príležitosti strávili pamätné popoludnie s Majkou na mojom obľúbenom mieste v Nitre, a lebo na mňa trúbili autá a kamióny z výpadovky na Bratislavu. Bolo to aj lichotivé aj to v mojej hlave  vyznievalo všelijako, lebo ten spot na tej výpadovke…do tejto sféry by som nerada zachádzala nejako hlbšie, ale každopádne to bola zaujímavá skúsenosť! Priala by som si, aby ti tie fotky dodali do života trošku farby. Najlepšie ružovej.

Maj ružovší deň!

.m

Za fotografie vďačím vzácnej a inšpiratívnej Maii Rufus.