Milá žena, pekne ťa tu vítam!
Vzácny muž, teba tiež 🙂 Prepáč mi, prosím, že sa ti teraz chvíľku nebudem venovať. Ale s niečím sa, dúfam, budeš vedieť stotožniť aj ty.

Neviem, aký máš vzťah k baletu. Ale verím, že niekedy, keď si mala o pár desiatok rokov menej, jemné vlásky a nemotorné nôžky, aspoň na chvíľku si túžila byť baletkou. Možno si mala hraciu skrinku s tancujúcou bábikou oblečenou do vznešenej sukne a chcela si ňou byť vždy, keď si ju otvorila a ešte nevnímala melódiu Labutieho jazera. Alebo vtedy, keď sa v tvojej škôlke konal karneval a rodičia ťa zobrali do požičovne kostýmov, kde si zbadala tie ľahučké biele body a hneď si si ich v svojej hlávke pospájala s cvičkami na gumičku, ktoré ti zrazu pripadali ako verná kópia baletných špičiek. Vtedy. Spomínam si na to matne, ale pekne.

Nikdy som nevedela dobre tancovať a hýbať sa. Vždy som bola tak trochu nemehlo. Rodičia ma na prvom stupni dali na gymnastický krúžok, ale po čase ma z neho museli odhlásiť. Fakt. Doteraz tým trpí moja neprejavená nežná stránka pohybu. Sólovku dvojku som ja, bifloška, mala iba z telesnej. A tak už dávno nemám ambície stať sa primabalerínou, hoci svoju hraciu skrinku na kľúč otváram pomerne často. No to, ako balet vnímam, mi ostalo. Vznešene a ľahko. “Toľko hudby a iba dve nohy.”

Von je dnes veľmi sychravo. Sedím na gauči s notebookom na kolenách a veľkým kapučínom s našľahanou mliečnou penou vedľa seba (písať o balete a neurobiť si krásnu jemnú bielu penu posypanú škoricou? Ta čosi). Pod oknami nám čosi pília, a tak ujov prehlušujem Dvořákom. Uhm, už mi chýba iba jedno. Pavlova ❤

Nemyslím si, že každá vec na svete musí mať nevyhnutne svoj príbeh. Nemyslím si, že všetko musí vznikať len vďaka neuveriteľným náhodám, neprekonateľným inšpiráciám alebo hlbokým myšlienkam. Proste vznikli len tak, z dlhej chvíle, nutnosti alebo potreby minúť všetko, čo je už v chladničke pridlho na to, aby sme to tam mohli ešte chvíľku skladovať. Tak je to normálne, tak je to dobre. Život presýtený príbehmi by už nebol fascinujúci. A potom objavíš niečo, čo má “ducha”. A zaujme ťa to možno o trošku viac.

Taká je pre mňa Pavlovovej torta (alebo torta Pavlova, môžete sa stretnúť s oboma možnosťami). Krehká, zvonku chrumkavá a popraskaná, vnútri krémová a penová, väčšinou biela, ľahká a vznešená. A ktovie, možno aj vďaka príbehu moja najmilšia zo všetkých sladkých vecí. Jej príbeh by pokojne mohol začať slovami: “Bola raz jedna baletka, bol raz jeden šéfkuchár…” Uznaj, že nič iné ako Pavlovu som si na svoj prvý príspevok nemohla vybrať.

Anna Pavlova. Umierajúca labuť. Trinásta veta Karnevalu zvierat. Možno máš teraz z týchto viet trochu chaotický pocit, ale prosím, zoznám sa, bude sa ti páčiť ❤ 

Ruská primabalerína, ktorej svetlozelená hodvábna sukňa inšpirovala šéfkuchára hotelu Wellington na Novom Zélande k tomu, aby vymyslel túto krásku. Vyšľahal vaječné bielka s cukrom, škrobom a octom, vďaka čomu docielil, aby po upečení z rúry nevytiahol veľkú suchú pusinku. Doplnil ju jemnou šľahačkou a aby sa priblížil svetlozelenej farbe sukni, tortu dozdobil kúskami kiwi. Vraj. O jej pôvod sa totiž s Novým Zélandom bije ešte Austrália.

Na internete a všade inde sa dá nájsť asi milión receptov na Pavlovu. Ten môj (zatiaľ) najobľúbenejší ti pripíšem na konci. Pavlova je o skúšaní a trpezlivosti. Ja som ju piekla už veľa ráz. Niekedy bola úžasná chuťovo, ale príliš lepkavá a neodlepila sa mi od papiera. Niekedy bola zase málo penová alebo v nej bolo cítiť priveľa škrobu. Skús sa inšpirovať a prelúskať internetom. Po čase iste nájdeš svoj ideálny recept na korpus Pavlovovej torty a potom už môžeš vymýšľať najrôznejšie kombinácie ako ju dokončiť.

Čo sa týka čerstvého ovocia, u mňa jednoznačne víťazí kombinácia malín a granátového jablka. Ak máš pocit, že je ovocie kyslejšie, ako by ti chutilo, vo finále ho polej ešte trochou dobrého medu. Pokojne to ale vyskúšaj aj s iným drobným ovocím.

V zime si zase môžeš spraviť ovocnú omáčku. K lyžici rozpusteného masla prisyp na panvicu balíček mrazeného ovocia. Pridaj med (alebo vanilkový cukor) podľa chuti – tvojej aj ovocia – a chvíľku podus, aby trošku zmäklo. Ak sa nebojíš alkoholu, pokojne prilej sladšie červené víno (asi deci a nechaj ho zredukovať) alebo aj rum či dobrý orechový likér. Alkohol sa ti varením odparí. Ale nie je to nevyhnutné, omáčka je chutná aj bez alkoholovej arómy.

Oj, alebo to vyskúšaj s citrónovým krémom (aj na lemon curd nájdeš milióny receptov a ak si nájdeš taký, ktorý sa robí iba zo žĺtkov, tak fajne spotrebuješ celé vajíčka). Dáš na neho šľahačku a posypeš ho opraženými mandľami. Tadáá…aaach ❤

Hoci je Pavlova veľmi jednoduchá na prípravu, náročnejšie je to s časom. Prosím, neponáhľaj sa s ňou. Netrpezlivosť sa pri tejto torte nevypláca. Radšej si korpus urob večer a nechaj ho odpočívať cez noc. A potom, keď už bude všetko hotové, odkroj si kúsok. Možno aj väčší, uvidíš, bude ti chutiť a budeš si chcieť pridať. Dúfam, že budeš milovať kombináciu extra sladkej pusinky a kyslejšieho ovocia. Zalej si kávu a posaď sa tam, kde to máš najradšej. Vypočuj si XIII. vetu Karnevalu zvierat. A spomínaj na svoje baletkovské sníčky. Uvidíš. Bude ti vznešene a ľahko.

Prajem ti to ❤
.v

Recept na Pavlovu:

4 bielka
250g jemného kryštálového cukru (ja zvyknem trochu pomlieť obyčajný kryštálový)
2 ČL kukuričného škrobu
1 ČL balzamikového alebo bieleho vínneho octu

Najprv si v mixéri začni šľahať samotné bielky. Keď sa spenia dobiela, pomaly po lyžiciach pridávaj kryštálový cukor. Miešaj dovtedy, kým sneh nebude krásny, hladký, nadýchaný, vznešený a ľahký. V niektorých receptoch sa uvádza, že musí byť vyšľahaný úplne, ale úplne dotuha. Mne sa to ale až tak neosvedčilo a miešam ho len dovtedy, kým je ešte mierne, ale naozaj len mierne “tekutý”. Možno sa ti oplatí na youtube pozrieť recept Nigelly Lawson. Veľmi inšpirujúca žena.

Keď bude sneh hotový (nejakú chvíľku to bude trvať, 2 minútky mu nebudú stačiť), pridaj k nemu škrob a ocot. Neobávaj sa ho. Vo výsledku ocot nebudeš ani len tušiť. Nemixuj už, len lyžicou alebo stierkou opatrne premiešaj.

Plech si vysteľ papierom na pečenie. Zo spodnej strany papiera si môžeš obkresliť obvod podnosu, na ktorom Pavlovu budeš chcieť podávať. Potom papier otoč, aby sa ti ceruzka neotlačila na tortu. Pomôž si troškou snehu, vďaka ktorému papier bude držať na mieste a do stredu prenes bielkovú hmotu. Dávaj ale pozor, nechoď až k okraju predznačenej čiary, ale asi 3 cm od jej okraja. Tortička sa pečením roztiahne.

No a potom vlož plech s cestom do rúry vyhriatej na 180°C, ale pozor, IHNEĎ, ako ju tam dáš, prosím, stiahni teplotu na max. 150°C a peč hodinu. Ak chceš mať záruku, že tvoj korpus ostane absolútne biely a nezhnedne snáď ani trošku, čo sa pri 150-tke stane, zníž teplotu až na 120°C a peč asi hodinu a pol. Po tejto dobe rúru vypni a dvierka na nej otvor. Pre Pavlovu je veľmi, VEĽMI dôležité postupné chladnutie. Takže tortičku nechaj v otvorenej rúre a ty bež spať 🙂 alebo ak ju nerobíš večer, tak ju tam nechaj dovtedy, kým naozaj úplne nevychladne. Aj 5-8 hodín.

No a potom ju dokonči 🙂 Trošku sa vytrápiš pri sťahovaní papiera na pečenie, Pavlova je krehká kráska, popukaná a môže sa ti z nej čo-to aj odmrviť. Ale trpezlivo a starostlivo to určite zvládneš. Ja potom zvyknem vyšľahať šľahačkovú smotanu (ale nešľahám ju úplne dotuha, len tak do trištvrte, tak mi chutí viac) a poukladám na ňu všelijaké ovocie a kvety a polejem ju medom. Alebo použijem lemom curd, ten dám na tortu prvý a až potom šľahačku. Opražím plátky mandlí a posypem. Môžeš skúsiť aj krém zo šľahačky a mascarpone, ale mne tá hutnosť, ktorú mascarpone v kréme vytvára, pri tejto torte vadí. Ale ty si ju možno obľúbiš 🙂

Prajem ti, nech sa ti torta vydarí! A ak sa ti nevydarí, tak ju skús znova. A potom zas. Neobanuješ 🙂

P.S.: Tieto mini Pavlove tortičky som robila podľa rovnakého receptu, rúru som rozozhriala na 180°C, ale piekla som ich 35 minút na 120°C, rúru som vypla a ďalších 35 minút som ich nechala tento raz v zatvorenej rúre. Po tomto čase som rúru otvorila a nechala ich tam vychladnúť úplne.

P.S.2: Wikipedia, ďakujem ti, že Annine staré fotky môžeme nekomerčne zdieľať  Samo, tebe ďakujem za tie ostatné!